Sonet
datujeme v období humanizmu a renesancie
– je lyrická básnická forma
– táto forma patrí k vrcholom lyriky, ide o úpravu lyrickej básne s vnútorným členením na strofy
– vznik v Taliansku (v 13.storočí)
– najznámejšie – Francesco Petrarca (14.storočie)
– charakteristickým je rýmovou formou s členením: 2x štvorveršie + 2x trojveršie (4+4+3+3, niekedy 4+4+6)
– v prvom štvorverší autor nastoluje problém, ktorý v závere vyústi do pointy
– má presnú kompozíciu – často odraz vo významovej rovine,
Charakteristiky
klasický sonet
– každá strofa má tendenciu byť uzavretou myšlienkou/opisom
– posledné trojveršie = pointa výpovede
kompozícia
– 1. štvorveršie = téza (nastolenie problému)
– 2. štvorveršie = antitéza (negácia problému)
– 2x trojveršie = syntéza; na konci=výrazná pointa (môže meniť zmysel predchádzajúcich častí)
zriedkavé zachovanie klasického rozloženia rýmov
– anglický sonet = väčšia voľnosť rýmov
– shakespearovský sonet = schéma: ab ab cd cd ef ef gg
diela
Francesco Petrarca (taliansky básnik)
Dielo: Sonety pre Lauru (vrcholné dielo ľúbostnej lyriky renesancie)
Ľúbostný príbeh nenaplnenej lásky básnika, vyjadrujúci obrovskú hĺbku jeho citu k milovanej, ale nedosiahnuteľnej Laure. Jeho city neochladli ani po smrti milovanej Laury, naopak vystupňovali sa.
William Shakespear
Pavol Országh Hviezdoslav – Sonety, Krvavé sonety
(reflexívna, spoločenská, ľúbostná lyrika)
Charles Bandelaire – Kvety zla
Zdroje:
Z prípravy šprta na maturitu
Foto: Francesco Petrarca (Uffizi_Gallery).jpg
.jpg){kind=link}