Základy ošetrovateľstva má polovica kruhov zapísané v zimnom, druhá polovica až v letnom semestri. To, kedy predmet dostanete, neovplyvníte. Ja som si ho odchodila v zime.
Je to prvý predmet, počas ktorého sa dostanete do nemocnice. Nie ako na prvej pomoci, ale naozaj. Uvidíte reálnych pacientov, pri troche šťastia sa ich aj dotknete. Mali by sme sa naučiť sesterské úkony. V podstate sa na chvíľu stať sestričkou. Ale čo si budeme hovoriť, skôr všade zavadziame ako pomáhame 🙂
Základy ošetrovateľstva - úvodná hodina
Prvú hodinu sme mali spoločnú pre celý kruh. Stretli sme sa v učebni v kampuse a počas troch hodín nás sestrička zoznámila s predmetom a ukázala základné úkony, ktoré patria k ošetrovateľstvu.
Nebol čas na to, aby sme si čokoľvek skúšali. Takže to bolo naozaj iba o sledovaní a snažili sme si zapamätať čo najviac. Išlo o veci ako ustlanie postele (je fakt náročné, nezdá sa to), hygiena, ako fungujú stoly a postele (čo sa kde sklápa, vyklápa, odbrzďuje). Vyskúšali sme si meranie tlaku auskultačnou metódou. Možno ešte niečo, už si presne nepamätám.
Dôležitou časťou bolo zapisovanie na jednotlivé oddelenia v nemocniciach. Odporúčam sadnúť si dopredu. Odtiaľ putoval papier, ja som sedela na konci, takže som už nemala na výber, musela som sa zapísať tam, kde zostalo voľné miesto.
U nás bola na výber ortopédia, interna a rehabilitácia. Ďalšie skupiny sa mohli dostať aj na iné oddelenia, napr. pľúcne, alebo neurochirurgiu. Je to o náhode, čo sa vášmu kruhu ujde a potom na šikovnosti, čo si z toho zapíšete. To oddelenie, kde ste zapísaný, navštevujete počas celého trvania predmetu, netočíte sa tak, aby si každý vyskúšal všetko.
Praktické informácie
Na prvej, úvodnej, hodine povie sestrička každej skupinke, kde a o koľkej majú čakať na sestričku, ktorá si ich v rámci oddelenia preberie. Odporúčam dávať pozor a opísať si kontaktné údaje. My sme pomerne dlho blúdili, kým sme našli správne miesto. Môžem len poradiť – vo FN Brno nechoďte podzemím, je to bludisko. Ak vás tadiaľ aj niekto bude posielať, pýtajte sa radšej na východ hore a budovu hľadajte zvonku, nie zdola.
Na oddelenie musíte prísť prezlečený. Čo všetko budete potrebovať, vám povedia na úvodnej hodine. Ale kde sa prezliecť? Zo skúsenosti z FN Brno môžem povedať, že to je info, ktorú vám na recepcii nepovedia. Pani nás odbila s tým, že nevie, kde sú medické šatne. Takže nech sa páči, tu je „návod.“
Po tom, čo vojdete hlavným vchodom (pavilón L), odbočíte doľava k výťahom – oproti recepcii. Namiesto nich si to však namierte k schodisku a prejdite o poschodie nižšie. Keď otvoríte ľavé dvere, ocitnete sa v podzemnej chodbe. Otočíte sa doprava a pôjdete ňou stále rovno, úplne na konci uvidíte po ľavej ruke dvere do medických šatní. Na vstup potrebujete ISIC kartu. Tú prikladáte aj k čipom vnútri, ktoré vám priradia skrinku. Nezabuchnite si v nej ISIC! Inak sa do skrinky už nedostanete a budete musieť zháňať niekoho, aby vám ju otvoril.
Ak máte základy ošetrovateľstva v inom pavilóne, zistite, či šatne nie sú priamo v ňom. My na rehabilitácii sme to tak mali. Dostali sme od nich kľúč, keď sme prvýkrát prišli a odovzdali ho po poslednej hodine.
Rehabilitácia - ako sa tam dostať
Prvý deň sme blúdili. Neviem ako ostatné oddelenia, ale naše bolo dobre skryté a mali sme problém ho nájsť. Po niekoľkých pokusoch sme si zvykli na cestu, ktorú sme považovali za najviac rovnú, bez odbočiek. Keby ste sa mali tiež dostať na toto miesto (pavilón F), možno pomôže nasledujúca mapa.
Cestu odštartujete, ako keby ste išli do hlavnej budovy. Nevojdete však dovnútra, pokračujete stále rovno. Ocitnete sa na križovatke, ktorá vás mierne odkloní doprava, ale pokračujte „pořád rovně“ po ceste.
Po ľavej strane je malý lesík, do ktorého sa dá odbočiť na chodník pre peších, nech nekráčate po ceste.
Objaví sa pred vami budova a pôjdete chodníkom popri nej. Prechádzate popri dvoch pavilónoch, z toho druhý je rehabilitácia.
Na oddelenie sme vždy prichádzali až so sestričkou. Stretávali sme sa v prízemí Kliniky infekčných chorôb, kde boli šatne. Keď sa vrátime k našej ceste, znamená to, že sme nepokračovali rovno až k rehabke. Odbočili sme doprava a prešli popri ďalšej budove. Po ľavej strane sme minuli podchod a vošli do budovy za ním.
To bolo miesto, kde sme sa stretávali so sestričkou my, u vás to môže byť iné! Takže dávajte pozor na prvej hodine a nespoliehajte sa na to, že niekto vás tam dovedie.
Na oddelení
Do nemocnice pôjdete trikrát, vždy na to isté oddelenie, s tými istými spolužiakmi. Musíte byť oblečení komplet v bielom – tričko, nohavice, aj prezúvky a viditeľne pripnutú kartičku, ktorú dostanete zo študijného oddelenia. Prezliekate sa v šatniach v nemocnici. Dlhé vlasy odporúčam nenosiť rozpustené, aj keby to povolili.
Z oddelení bola veľmi obľúbená ortopédia. Neviem presne, k čomu všetkému sa dostanete, ale neskôr som mala možnosť tam prísť a doktori vyzerali veľmi milí. Sestričky predpokladám takisto.
Ja som bola na rehabilitácii a tiež nemôžem povedať krivé slovo. Na starosti nás mala sestrička, ktorá sa nám naozaj celý čas venovala.
Vždy sme si skúšali meranie tlaku, raz sme si na sebe navzájom vyskúšali odbery, merali sme glykémiu, robili pacientom bandáže. Ráno sme niekedy so sestričkami roznášali raňajky a lieky, inokedy ustielali postele. Počas vizity sme najprv zvedavo nakúkali ponad plecia, postupne nadšenie opadlo. Vždy ale bolo čo robiť, nenudili sme sa.
Najhoršie na tom boli spolužiaci z interny. Veľa starých ľudí a pacientov, ktorí sa nemôžu hýbať. Muselo to byť náročné, ale naučili sa asi veci, ktoré sme si my nevyskúšali. Je iné starať sa o hygienu pacienta a podať mu uterák, keď ide sám do sprchy. Takisto prezliecť prázdnu posteľ je o niečom inom ako keď v nej niekto leží.
Ak máte skúsenosti s nejakým oddelením, podeľte sa s ním, prosím, v komentári! Všetky rady a tipy sú cenné.
Čo som si odniesla
Celý predmet pozostáva z úvodnej „trojhodinovky“ a následne troch štvorhodinových „exkurzií“ do nemocnice. To nie je veľa priestoru na to, niečo sa naozaj naučiť. Snažila som sa vyskúšať všetko, čo sa len dalo.
Aj pri tom mále som však pochopila, aké skvelé a dôležité sú sestričky. A na praxi, ktorej venujem samostatný článok, som sa v tom len utvrdila.
Určite by ma potešilo, keby sme sa viac venovali napríklad odberom krvi, ale som rada, že sme sa k tomu vôbec dostali. A videli sme živých pacientov. Možno sme sa veľa nenaučili, ale zážitok to bol určite príjemný. Získali sme nejaké základy, zažili reálnu atmosféru a denný režim na oddelení.
Na čo nám Základy ošetrovateľstva sú?
Na začiatku som spomínala, že som tento predmet mala v zime. Brala som to ako veľkú výhodu. V letnom semestri je učenia toľko, že každá ušetrená sekunda sa počíta. Navyše začína byť teplo a predlžujú sa dni. Vzhľadom na to, že sme už o šiestej ráno mali byť nachystaní na mieste, som bola rada, že večer je tma. V lete, keď je ešte vonku svetlo, by som mala veľký problém zaspať.
Ale hlavná výhoda spočíva ešte v niečom inom. Základy ošetrovateľstva musíte mať absolvované pred tým, ako nastúpite na prázdninovú prax v ošetrovateľstve. Tá by oficiálne mala byť počas leta, ale keďže som mala dlhé voľno v zimnom skúškovom, rozhodla som sa ju presunúť – a predĺžiť si tak letné prázdniny.
