Tešila som sa na ňu. Na strednej bola biochémia mojím obľúbeným učivom, takže som mala pomerne veľké očakávania. Učenie však ani zďaleka neprebiehalo tak, ako som si predstavovala.
Je to predmet, ktorého náročnosť je hlavne v objeme učiva. Nechcem porovnávať biochemku s inými skúškami, ale je toho naozaj veľa. Hlavne zimný semester bol pre mňa náročný, letný som si viac prepájala s fyziológiou a učilo sa mi to ľahšie. Koniec koncov, bolo to aj zaujímavejšie.
Biochémia - prednášky
V zimnom semestri som ich niekoľko skúsila, ale dlho som nevydržala. Určite však odporúčam prezentácie vytlačiť! Je to najlepší materiál na učenie ku skúške.
Preberá sa teória. Veľké množstvo teórie. Na začiatku sa opakuje stredoškolská chémia a potom vás zavalia cyklami, jednotlivými živinami, enzýmami a kofaktormi. Je to neskutočné množstvo informácií a uprednostnila som učenie doma pred sedením v aule. Aj keď spätne by som na niektorých prednáškach rada sedela.
Letný semester som sa ani nepokúšala na prednášky dostať. A práve tento semester by to asi malo zmysel.
Semester sa totiž nesie v inom duchu. Teórie už nie je tak veľa, prepájajú sa súvislosti a dopĺňajú ďalšie oblasti. Postupne zistíte, že sú témy, ktoré sa výrazne prelínajú s fyziológiou. K tomu všetkému sa riešia aj ochorenia, niektoré podrobnejšie, iné len okrajovo.
Každopádne, tento semester je nielen o učení, ale hlavne o komplexnom uchopení predmetu a jednotlivých vzťahoch. To sa asi ľahšie pochopí na prednáškach, ako doma v izbe.
Cvičenia
V zime sú cvičenia a semináre synonymom. Hodiny prebiehajú úplne rovnako. Prinesiete si protokol a prechádzate jednotlivé úlohy.
Zmena prichádza až v lete. Cvičenia sa stávajú naozaj cvičeniami. Prebiehajú v labáku, do ktorého nemôžete vstupovať s vecami – iba protokol, písacie potreby a zošit – a musíte mať oblečený plášť a obuté prezúvky.
Na rozdiel od semináru, tu nemusíte protokol vypĺňať dopredu. Stačí, keď si pripravíte vstupné otázky. Pri tom zistíte, či učivu rozumiete a ostatné časti robíte priamo na hodine. Noste so sebou kalkulačku, často budete počítať.
V rámci jedného protokolu býva niekoľko cvičení. Rozdelíte sa na skupiny a postupne sa striedate pri „stanovištiach.“ Ak je dosť prístrojov, robíte to naraz – každá skupinka má svoj materiál a prístroj.
Protokoly nám na konci nekontrolovali, takže je na vás, aby ste si ich poctivo vyplnili. Niektoré som využila pred skúškou ako doplňujúci zdroj. Veľa tém, ktoré v rámci cvičení prejdete, súvisí s ochoreniami a diagnostikou. Práve do kliniky smeruje pomerne veľa doplňujúcich otázok na skúške, takže tieto vedomosti určite zúročíte.
Účasť je povinná na všetkých hodinách a je podmienkou na získanie zápočtu.
Semináre
Priebeh v obidvoch semestroch je rovnaký. Z ISu si vytlačíte protokol a ešte pred hodinou ho vyplníte. Sú dlhé, niekedy zložité a nad časťou otázok sa treba zamyslieť. V druhom semestri je navyše potrebné prečítať si k tomu text.
Odporúčam však robiť si protokoly poctivo. Neodpisujte od spolužiakov, radšej si k tomu sadnite a vypracujte sami. Aj keď sa vám nebude chcieť – a ono sa vám chcieť nebude. Je to časovo náročné, ale aj neskutočne dôležité, hlavne ak nechodíte na prednášky. Donúti vás to priebežne sa do biochemky pozrieť.
Musím povedať, že som občas semináre odflákla a neskôr mi to chýbalo. Či už na priebežných testoch, ktoré sa píšu každý semester, alebo pred skúškou. Ale tiež na hodine. Nechytala som sa na otázky, ktoré vyučujúci kládol a nebola som schopná sa zorientovať, keď dával do súvisu jedno učivo s druhým. Je lepšie byť na hodine v obraze a vedieť posúdiť, ktoré informácie sa oplatí zapísať.
Hodina prebieha „formou diskusie.“ Väčšinou sme po rade prechádzali všetky otázky, vyučujúci niekoho vyvolal a doplnil jeho odpoveď. Čo nebolo jasné, bližšie vysvetlil.
V zimnom semestri sme absolvovali štyri priebežné testy, letné nám zrušila korona. Píšu sa na hodine a po nich normálne pokračujete protokolom. Rozdelené sú po tematických celkoch, takže nie sú v rámci semestra rozložené rovnomerne. Konkrétne dátumy, kedy sa píšu, nájdete v harmonograme v ISe.
Na každom teste môžete získať maximálne 15 bodov, t.j. celkovo 60. Z toho aspoň 42 potrebujete získať, aby ste dostali zápočet. Inak píšete zápočtový test z učiva celého semestra.
Z čoho sa učiť
Na rozdiel od fyziológie má biochemický ústav krásne spracované materiály, za čo im patrí veľká vďaka. Všetko, čo som používala, bolo v ISe, a iné materiály som brala iba ako pomocníkov, ak nepochopím. Biochémia má teda jednu obrovskú výhodu – je síce ťažká, ale viete, čo máte vedieť, čo sa vyžaduje na skúšku. Nemusíte sa topiť v mori rôznych zdrojov a len dúfať.
Prezentácie sú zdroj, na ktorý som sa spoliehala najviac. Tie zo zimného semestra si vytlačte aj s komentármi! V letných prezentáciách komentáre už nie sú.
Treba sa pripraviť na množstvo tlačenia. Možno by som zvážila kúpiť vytlačené prezentácie od starších, keďže je toho naozaj veľa. Ale stojí to za to. Počas skúškového som sa učila výhradne z prezentácií, len občas som čosi doplnila cvikami, alebo propedeutikou.
V zimnom semestri môžete siahnuť po Vypracovaných otázkách z Biochemie I od Nováka. Mala som ich doma, aj som sa z nich istý čas snažila učiť, ale nakoniec som skončila pri prezentáciách. Na čo sa ho oplatí použiť, je otázka na membrány, lipidové rafty a kaveoly. V prezentáciách som ju spracovanú nenašla.
Vypracované otázky z Biochemie II od Nováka som nemala, ale vraj sú menej kvalitné ako prvé. Navyše, vôbec mi nechýbali, s textami od ústavu som si vystačila.
Texty k seminárom z druhého semestra boli s prezentáciami mojím hlavným zdrojom. V podstate nahradzujú komentáre k prezentáciám. Niektoré veci sa opakujú, niekedy prednášku dopĺňajú. Treba si ich prečítať, je zbytočný risk nevyužiť dobré podklady, keď ich dostaneme ako na zlatom podnose.
Harperovu ilustrovanou biochemii nemusíte kupovať, aj keď je v doporučenej literatúre. V zime som si ho požičala z knižnice, otvorila jedenkrát a aj tak sa nedozvedela nič nové.
Biochemie pro studující medicíny (2 diely) od Ledvinu niekomu vyhovovala viac ako prezentácie, môžete to skúsiť. Ja som sa zaobišla aj bez týchto učebníc.
Biochémia - skúška
Mala som na prípravu tri týždne a pár dní. Prvý semester som sa učila na priebežné testy, ale v učive som si ani zďaleka nebola istá. Trochu ma ukľudňovalo, že som to celé prešla pred učením sa fyziológie (pred skúškovým). Ale čo v hlave naozaj zostalo? Nemala som potuchy. Druhý semester ma až tak nestrašil. Vedela som, že témy často súvisia s fyziológiou a neobsahuje toľko teórie. Hlavne enzýmy, kofaktory a energetika boli mojimi úhlavnými nepriateľmi.
Nakoniec som však stihla učivo prejsť pred skúškou trikrát. Vyhradila som si týždeň na prvý semester, týždeň na druhý semester, v treťom týždni som opakovala a posledné dva dni pred skúškou som v rýchlosti zase všetko prebehla.
Bežná skúška vs. distančná forma
Normálne má skúška písomnú a ústnu časť. Rovnako ako na fyziológii, aj tu sme sa vďaka korone písomnej vyhli a ústnu sme robili bez prípravy.
Biochémia je ťažká. Musíte v hlave udržať ohromné množstvo učiva. Prednášky treba spájať s cvičeniami, propedeutikou, aj fyziológiou. Otázky sú formulované tak, že súvisia s ďalšími témami. Voda na mlyn skúšajúcim, ktorí radi testujú vaše hranice a rozsah učiva, ktorý viete.
Počúvala som, že na fyziológii skáču od jednej témy k inej a prevetrajú vás zo všetkého. Ja som takýto pocit mala práve z biochémie. Ale musím uznať, že nikdy nepreskočil skúšajúci úplne inde. Vždy tam bola aspoň maličká súvislosť.
Keďže som mala distančnú formu skúšky, neťahala som otázky naraz. Tí, čo boli na prezenčnej, si hneď na začiatku potiahli všetky tri otázky a hovorili. Ja som ich dostávala postupne, až po tom, ako som odpovedala na predošlú.
Rozdelenie na tri okruhy otázok mi veľmi vyhovovalo. Iba v prvom je totiž učivo prvého semestra, zvyšné dva pokrývajú letný. Takže z toho „ľahšieho“ ťaháme viac.
Priebeh - prvá otázka
Skúšanie trvalo asi 40 minút, ale je to individuálne. Niektorí skončili už po 20 minútach. Do veľkej miery to záleží aj od skúšajúceho, ako veľmi bude odskakovať od otázok k ďalším témam. A, samozrejme, na vašich vedomostiach.
Prvou otázkou, ktorú som dostala, boli premeny arginínu a využitie jeho guanidínovej časti – biosyntéza kreatinu, funkcie v svale, premeny a vylučovanie. Vznik nitroxidu.
Samozrejme, že aminokyseliny som si potiahnuť nechcela. Ale už som si zvykla na to, že ťahám otázky, ktoré nechcem. Nakoniec to ale nedopadlo až tak zle a myslím, že keby som mala prípravu, bolo by to ešte o level vyššie.
Bola to otázka, pri ktorej sme strávili najviac času a venovali sa najväčším detailom. Samozrejmosťou bol močovinový cyklus, tvorba kreatinu a NO. Medziprodukty, enzýmy, kofaktory, kde jednotlivé deje prebiehajú v rámci tela aj bunky.
Najviac som koktala pri enzýmoch zúčastňujúcich sa tvorby NO, kde som mala medzery. Tak sme sa presunuli k NOS, ich jednotlivým formám, funkcii a podobne. Prešli sme v podstate celú otázku venovanú NOS plus receptory s guanylátcyklázovou aktivitou.
Pri kreatine sme sa takisto zdržali dlho. Okrem tvorby sme sa samozrejme dostali ku kreatinkináze. Ako to, že reakcia prebieha v oboch smeroch, keď štiepením kreatinfosfátu sa uvoľní viac energie ako z ATP? Aké je diagnostické využitie CK a vymenovať jednotlivé podjednotky a izoformy. Skúšajúci sa pýtal ešte niečo ohľadom štruktúry, ale to som absolútne nepochopila.
Pri tvorbe kreatinínu stačilo povedať enzým, že sa cyklizuje a vzniká amidová väzba. Na vylučovaní som sa však zase potrápila. Vedela som všeobecné veci, že sa filtruje a secernuje do moču, ale akými konkrétnymi kanálmi? Popísala som clearance, na čo sa využíva, ale číselne som sa neodvážila ju ani tipnúť. Celkovo na číselné hodnoty som sa nechytala, či už koncentrácie v moči, alebo krvi.
Druhá otázka
Zdroje glukózy pre tkanivá za rôznych stavov, regulácia zaisťujúca dostatočnú glykémiu (glukagon, katecholamíny, kortizol). Glukosurie.
Celkom som sa potešila, toto bola jedna z ľahkých otázok, pri ktorej sa dá veľa rozprávať. Začala som resorpčnou fázou, ale keď bolo vidieť, že viem, veľmi rýchlo som dostala stopku. Vrátili sme sa naspäť a mala som hovoriť o zdrojoch glukózy, štiepení, resorpcii. Myslím, že som ani nepovedala slovo inzulín.
Hormóny a ich účinky sme prebehli pomerne rýchlo, väčší dôraz sa kládol na vzťahy. Povedala som, že prebieha v svale proteolýza, tak prišla otázka, ako tá proteolýza prebieha. Tvorí alebo odbúrava sa glykogén? Čo potrebujeme, čo vzniká, aký enzým je zapojený? Prebieha glukoneogeneze – z čoho glukóza vzniká a ktoré enzýmy sú ovplyvnené hormonálne?
Tretia otázka
Pri poslednej otázke som už ani nebola tak nervózna. Prežila som dve, prežijem aj tretiu. Receptory s tyrozinkinázovou aktivitou. RAS a MAP kinázová dráha. Receptory kooperujúce s nereceptorovými kinázami (JAK/STAT signalizačná dráha), príklady.
Príjemná otázka. Strávili sme pri nej najmenej času, povedala som, čo viem nielen z biochémie, ale aj fyziológie a stačilo to. Jedine pri príkladoch receptorov s tyrozinkinázovou aktivitou mi nenapadlo nič okrem inzulínu. Tak som jeho receptor aspoň podrobnejšie popísala.
Slovo záverom
Keď bolo po všetkom, s radosťou som si vydýchla. Biochémia je úspešne za mnou. Ukončila som druhý ročník, mám prázdniny.
Snažila som sa sformulovať pocity, ale nedokázala som ani povedať, či je horšia fyziológia, alebo biochémia. Asi ten predmet, ktorý máte ako prvý. Pri ňom som nevedela, čo čakať. Biochémia už bola iná, pripravila som sa na premostenie do iných tém, na dialóg, aj otázky zamerané na pochopenie.
Počas skúšania som však paradoxne mala lepší pocit na fyziológii. Biochémia bola pre mňa výzvou v tom, že som celý čas nevedela, na čom som. Z mimiky a výrazov skúšajúceho sa nedalo nič vyčítať. Po tom, ako som niečo povedala, nasledovala pauza a len stručné áno, nie, súhlasím, nesúhlasím. Keď som nevedela, snažil sa ma občas naviesť na odpoveď otázkami, ktoré ma ešte viac zmiatli. Ale nakoniec som to dostala. To je to, čo sa počíta.
Ako vyzerala biochémia u vás, alebo aké od nej máte očakávania?
