Čo ma naučila vysoká škola? Že je to niečo nové, niečo úplne iné, ako to, čo som dovtedy poznala. Je o samostatnosti, sebadisciplíne a motivácii. Nestojí nad vami učiteľ s kriedou v ruke. Nevyvolá vás odpovedať, pretože ste nezotreli tabuľu. Nedá vám možnosť opraviť si test, aby ste získali lepšiu známku.
Stojíme pred množstvom možností, ale aj výziev. A za dva roky, čo študujem medicínu, som sa naučila niekoľko základných vecí.
Vždy je neskoro
Nikdy nie je dosť času. A tým myslím naozaj nikdy. Keď si namiesto prokrastinácie sadám k učebniciam, robím to s vedomím, že aj tak nestíham. Aj keby som sa do učenia pustila o deň skôr, je neskoro. Som v sklze ešte pred začiatkom. Času jednoducho nikdy nie je dosť. Večne doháňam staré resty a protokoly vypĺňam na poslednú chvíľu.
Takže nevadí, keď občas vybehnem so spolužiakmi na pivo. Nevadí, keď si na pár minút vyložím nohy. Je v poriadku na chvíľu vypnúť. Aj keby som každú minútu venovala škole, nemám dosť času na to, aby som sa naučila všetko. Namiesto toho treba radšej filtrovať informácie a čas, ktorý mám, využiť efektívne. Vedieť všetko je nemožné. Môžeme sa snažiť iba naučiť sa čo najviac.
Nie len pravidlá sú na to, aby sa porušovali
Vždy si pripravím plán. Priebežné učenie, skúškové obdobie. Môžete hádať, ako to dopadne. Ak mám šťastie, odchýlim sa od neho až po týždni. Väčšinou nestíham hneď prvý deň. V nedodržiavaní plánov som majster. Plánuje sa ľahko, ale keď sa mám učiť, zrazu mozog vypína.
Harmonogram je užitočná vec, ale všetko s mierou. Medicína je nevyspytateľná a každá téma vás môže prekvapiť. Keď si myslíte, že niečo viete, už prvé vety v učebnici vás môžu vyviesť z omylu. Naopak, možno zistíte, že iná téma vám nerobí problém a stačí doladiť detaily.
Takže, čo ma vysoká škola naučila? Plány sú na to, aby sa porušovali. Krátkodobé, dlhodobé, to je jedno. Poruším kľudne každý z nich. Vždy príde niečo, kvôli čomu treba plány zmeniť.
Niekedy netreba hľadať zmysel
Ľudské telo ma vždy fascinovalo. Ako je jedna vec prepojená s ďalšími desiatimi a keď sa niečo pokazí, ovplyvní to milión iných vecí. Rada rozmýšľam nad tým, čo sa učím. A ešte radšej si kladiem otázku prečo? Aspoň väčšinou.
Na medicíne prišli chvíle a predmety, kedy sa to proste nedá. Ak aj dostanem odpoveď, je ešte zložitejšia, ako pôvodná informácia. V iných prípadoch sa k odpovedi ani nedostanem. Zistila som, že sú veci, ktoré je jednoduchšie sa iba naučiť. Proste je to tak. Veta, ktorú som na základke a strednej neznášala, no teraz ma dokáže uspokojiť.
Stále sa učím, ako túto vetu povedať sama sebe. Pri učení to je ľahké. Spolužiačka proste vyhlási, že riešim blbosti. Keď som však sama, potrebovala by som v hlave nejakú opicu, ktorá začne skákať a búchať do lebky, akonáhle sa zase raz pustím do veľkých podrobností.
Medicína je logická, bez debaty. Aspoň väčšinou. Ale niekedy je tej logiky toľko, že sa človek stratí. Vtedy je lepšie sa len naučiť čo treba a brať to ako fakt. Viac sa nepýtať.
Inou kapitolou sú veci bez logiky. Keď je niečo pomenované po objaviteľovi, ťažko budete hľadať spôsob, ako názov odvodiť. Keď je niečo zistené vďaka pokusom, tiež vám to veľmi nepomôže. Takže s logikou opatrne. Treba ju používať, ale nie nasilu. Ušetríte čas aj energiu.
Pozerať cez ružové okuliare nie je metafora
Zoberte si mikroskop a strčte pod neho sklíčko s histologickým preparátom. Potom ďalší a ďalší. Niekoľko hodín každý týždeň.
Autor frazeologizmu pozerať na svet cez ružové okuliare mal určite na mysli okuláre, nie okuliare. Keď sa do nich pozriete, všade je ružová. Nikdy som tú farbu nemala v láske, no po histológii som na ňu alergická.
Vždy to môže byť horšie
V každom jednom momente. Myslíte, že sa práve učíte najhorší predmet? Len si počkajte. Príde niečo ešte horšie. Pokazili ste písomný test? Mohlo to dopadnúť aj horšie. Určite ste nejaký bodík získali vďaka tipovaniu. Nestíhate sa učiť? Len si predstavte, čo sa stane, ak ochoriete. Vyhodili vás pri prvej otázke na ústnej skúške? Mohli to urobiť pri poslednej. Dostali ste E-čko? Ďakujte, komu len môžete, že skúšajúci (aj vy) ste mali dobrý deň. Že ste si potiahli tie správne otázky a možno mali viac šťastia, ako rozumu.
Keď už sme pri skúškach, je tu jedna vec, čo ma naučila vysoká škola.
Známky sú lotéria
Ani najlepší tipér by podľa mňa neuhádol, aké známky skúšajúci rozdajú. Nie je to totiž len o vedomostiach. Tie sú základ, ale nie vždy hlavné kritérium.
Šťastie. To je to, čo medik naozaj potrebuje. Dobre vyspatý skúšajúci, ktorý sa ráno dozvedel skvelú správu a je v dobrej nálade. Keď si k tomu potiahnete správne otázky, máte takmer vyhraté. Viete si však predstaviť pravdepodobnosť tohto scenára.
Na skúšajúcich som zatiaľ mala celkom šťastie, to si musím zaklopať. Ale otázky ťahám zásadne tie, v ktorých som najslabšia. Sú aj takí, čo majú A-čka. Neviem, ako to robia, ja k nim nepatrím. Buď majú superschopnosti, alebo toľko šťastia, že ostatným sa už neujde.
Ale čo ma naučila vysoká škola je to, ako šťastiu trošku pomôcť. Príjemné vystupovanie, začať rozprávať, aj keď si nie ste úplne istý. Nevyťahujte hneď všetky tromfy z rukáva, zaujímavosti a detaily hovorte, až keď neprídu otázky. A na ústnu skúšku choďte medzi prvými.
A, samozrejme, poctivá príprava. Keď si skúšajúci zmyslí, že vás chce potopiť, dokáže to. Ale môžete spraviť maximum pre to, aby to mal ťažšie. A ak vás aj tak vyhodí, aspoň nabudúce máte šancu zažiariť u niekoho iného.
Učím sa, iba keď musím
Pred nástupom na medicínu som bola nažhavená a neustále pozerala do kníh z anatómie. Chcela som vedieť, čo ma čaká, a začať okamžite s učením. Dnes to už neprichádza do úvahy.
Netrvalo dlho a prvotné nadšenie ma prešlo. Učenie ma bavilo, ale v čase, keď sa učiť treba. Dopredu sa už na nič nepozerám. Je ťažké to vnímať ako zaujímavosti, keď viem, že všetko musím o pár mesiacov natlačiť do hlavy.
Cez prázdniny je škola odložená bokom. Čo sa počas školy naučím za týždeň, by cez prázdniny trvalo mesiac. Tak prečo plytvať časom? Radšej si prázdniny poriadne užiť a psychicky sa pripraviť na ďalší rok. Po skúškovom nájsť novú motiváciu.
Učiť sa
Čo ma naučila vysoká škola a som za to naozaj vďačná, je učenie. Celú základnú školu som mala čisté jednotky. Na strednej prišlo chvíľkové poľavenie, ale netrvalo dlho a vrátila som sa k pôvodným známkam. Zbierala som jednotky a dvojky bez väčšej námahy. Zvykla som si, že na dobrú známku stačí pár dní učenia pred testom.
Teraz viem, že som nechápala, čo znamená priebežné učenie. Čo znamená naozaj sa poctivo pripravovať a hádzať veci nie do krátkodobej, ale dlhodobej pamäte.
Na vysokej tak nastal problém a prvé zakopnutie na biofyzike. Zistila som, že učiť sa musím aj poznámky pod čiarou.
Na strednej sme vyhlásili štrajk, keď sa na teste objavila úloha z neprebraného učiva. Na vysokej? Môžete si akurát búchať hlavu o stenu, že ste si neprečítali „bonusové“ texty.
Až postupne som prichádzala na to, ako sa učiť. Doteraz hľadám spôsoby, ktoré by mi najviac vyhovovali. Vedieť, ako sa učiť, je rovnako dôležité, ako učenie samotné. A pochopila som to až na medicíne. To množstvo teórie samo do hlavy nenaskáče. Bohužiaľ, „vedomostná osmóza“ v smere učebnica → mozog nefunguje.
