Imunológia všeobecne
Imunológia je iba semestrálny predmet. Stretla som sa s názormi, že je ľahká a na skúšku sa dá naučiť za tri dni. Že na predtermínoch sú skúšajúci nepríjemní a mám tam ísť, iba ak naozaj viem. Postupne som zisťovala, čo je pravda a čo nie. V každom prípade bola pre mňa imunológia obrovské spestrenie a svetlý bod semestra.
Veľa vecí som sa musela nadrviť, ale veľa ich bolo aj logických. Bavilo ma hľadať zmysel v jednotlivých témach a popri mikrobiológii, ktorá ma absolútne nebavila, bola imunológia tým najkrajším predmetom. Dokonca som si ju čítala aj počas semestra a nenechávala to na poslednú chvíľu. Nie preto, že by som musela, ale preto, že som chcela.
Prednášky
Vzhľadom na covid situáciu sme mali prednášky online. Normálne bývajú v Nemocnici u sv. Anny, takže treba počítať s dochádzaním mimo kampus. Absolvovala som z nich asi polovicu, postupne ma prestávali baviť a radšej som si čítala učebnicu. Nie že by neboli zaujímavé, no nevyhovoval mi štýl prednášania.
Ale naozaj odporúčam na tieto prednášky chodiť. Či už budú online, alebo prezenčne. Proste ich neignorujte. V prvom rade, nie sú počas celého semestra. V rovnakom čase sme mali prednášku z imunológie a mikrobiológie – prvá polovica semestra bola imunológia, v druhej polovici mikrobiológia. Takže imunologické prednášky nie sú na celý semester, nezoberie to až tak veľa času.
Hlavne sa však o prezentácie opierajú na skúške. Čo zaznie na prednáške a cviku je to, čo sa bude vyžadovať. Keď som niečo nevedela, prvá „pomoc“ od skúšajúceho bola, že mi povedal, na ktorých prednáškach o danej téme rozprával. Prezentácie teda odporúčam aspoň prečítať, aj ak sa rozhodnete prednášky vynechať.
Cvičenia
Rovnako ako prednášky, aj cvičenia sú bežne v Nemocnici u sv. Anny. Ak idete z Mendláku, tak v budove, ktorá je po vstupe hneď vľavo.
My sme sa po úvodnej hodine presunuli do online „učební,“ takže sme mali trochu pozmenenú formu hodín. Za bežných okolností musí každý vypracovať a odprezentovať prezentáciu na nejakú tému (v skupinkách po cca troch študentoch). To, ktorej téme sa budete venovať, si vyberáte na prvej hodine. Dostanete papier a zapíšete sa k téme, ktorá vás zaujme (resp. ktorá ešte bude voľná).
V našom prípade sa nakoniec prezentácie nekonali a cvičenia mali formu prednášky. Dôležité je uvedomiť si, že na prednáške a cvičení sa preberajú iné veci. Cvičenia dopĺňajú prednášky a sú skôr zamerané na klinickú časť imunológie. Keď sa budete učiť na skúšku, odporúčam teda prejsť všetky prezentácie.
Zápočet je za prezentáciu a dochádzku. V našom prípade bol iba za dochádzku. Covidové obdobie malo svoje mínusy, ale aj viacero plusov.
Z čoho sa učiť
Myslela som, že prečítam Vypracované otázky od Nováka a bude to. Keď som ich otvorila, pochopila som, že tak ako v mikrobiológii, ani tu sa na vypracky nemôžem spoliehať. Určite to je skvelý základ. Sú napísané jednoducho a zrozumiteľne. Prečítala som ich celé a pred skúškou to bola prakticky jediná vec, z ktorej som opakovala. Predtým však prešli procesom dopĺňania chýbajúcich informácií. Počítajte aj s tým, že otázky sa mierne zmenili. Číslovanie je preto pri väčšine iné, niektoré sú spojené, alebo naopak rozhodené do viacerých otázok. V našom zozname niektoré staršie otázky dokonca úplne chýbali.
Preto som si hneď vytlačila prezentácie – z prednášok aj cvičení, iba jeden zdroj nestačí. Všetky som prešla a do Nováka dopisovala chýbajúce veci. Čomu som nechápala, som hľadala na webe. Prezentácie by však mali byť základom pri učení, v imunológii si na nich naozaj zakladajú. Ak aj niečo nie je v učebnici, ale zaznelo to na hodine, máme to vedieť.
Učebnice
Oficiálnou doporučenou literatúrou je kniha Základy imunologie od Bartůňkové. Ja som ju nemala a skúšku som spravila. Napísaná je ale dobre, podľa toho, čo som počula. Ak máte viac času a neučíte sa na poslednú chvíľu pred skúškou, tak to môže byť dobrá voľba.
Takisto Základy vyšetření v klinické imunologii od Litzmana sú súčasťou doporučenej literatúry. Osobne som túto knihu nikdy nevidela ani nedržala v ruke. Ale otázok na vyšetrenia je na skúške pomerne veľa, takže sa im venujte. Či k tomu zvolíte túto knihu, je už na vás.
Namiesto týchto učebníc som hľadala anglickú literatúru. Po učení na fyziológiu som zistila, že v angličtine sa dajú nájsť krásne zrozumiteľné texty, doplnené obrázkami a schémami. Možno nie tak podrobné, aby stačili na skúšku, ale výborné na naučenie základov.
Počas semestra som narazila na anglickú učebnicu How the Immune System Works od Lauren Sompayrac. Veľmi sa mi páčil štýl písania. Čítala som ju priebežne počas semestra, keď som nebola v časovom strese. Pred skúškou som ju už neotvorila, ale pamätala som si vďaka nej základy, ako napríklad vzťahy medzi jednotlivými bunkami, ich funkcie, hlavné cytokíny a podobne. Bavilo ma knihu čítať a zároveň sa na mňa nalepila akási základná logika imunológie, na ktorú som neskôr už len stavala ďalšie veci.
Knihy z odporúčanej literatúry som nevyužívala práve preto, že som zvolila anglickú cestu. Pred skúškou som potom „presedlala“ na vypracky a prezentácie, takže jednoducho nezostal čas na čítanie ďalších kníh.
Imunológia a skúška
Imunológia je v porovnaní s mikrobiológiou krásna. Teda, aspoň pre mňa. Skúška má iba ústnu časť, otázok je 50, nie takmer 200. Za tri dni sa na ňu podľa mňa naučiť nedá, ale za 10 dní by sa to malo dať. Mikrobiológia má navrch z pohľadu skúšajúcich, ktorí boli naozaj milí. Na imunole tiež nie sú nepríjemní, ale čaká vás viac doplňujúcich otázok a nie veľká ochota rozdávať A-čka a B-čka.
Určite to nie je skúška, na ktorej vyhadzujú jedna radosť, ale nedostanete to ani zadarmo. Dôležité je sústrediť sa a aj ak už máte hotovú mikrobiológiu, ktorú asi každý považuje za ťažšiu skúšku, dokopať sa k učeniu. Proste to nepodceňte. Prejdite hlavne prezentácie, pochopte princípy a naučte sa, čo treba.
Príprava
Pôvodne som chcela mať ako prvú mikru, ale keďže sa mi nepodarilo kliknúť predtermín, rozhodla som sa v predtermíne absolvovať imunológiu. Čítala som ju priebežne počas semestra, takže som si celkom verila. Počas vianočných prázdnin bola imunológia priorita číslo jeden, venovala som jej týždeň, druhý týždeň som prechádzala mikru. Stihla som za ten čas prejsť všetky otázky, vynechala som len nádory, ktoré sme ešte nepreberali na cvikách.
Kvôli covidu bol posunutý semester a po zimných prázdninách nás namiesto skúškového čakali ešte dva týždne školy. Počas nich som sa snažila venovať hlavne mikrobiológii, keďže bola ťažšia. Imunola teda išla trochu bokom. Vrátila som sa k nej asi päť dní pred skúškou. V pohodovom tempe som prešla 25 otázok za deň, jeden deň na opakovanie a zvyšok času som sa učila veci, v ktorých som si nebola úplne istá. Času som mala dosť a stresu oveľa menej ako pred mikrou.
Hovorí sa, že na predtermínoch z imunoly sú prísnejší ako bežne a musíte to naozaj vedieť. Trochu pravdy na tom môže byť, ale neviem to jednoznačne zhodnotiť. Naše predtermíny boli kvôli posunutiu semestra v čase, keď je normálne už skúškové. A čo som počula od kamarátov, nálada skúšajúcich bola konštantne neutrálna. Určite by som nešla na predtermín štýlom idem to skúsiť, možno sa podarí, ale ak to viete, nemusíte sa zbytočne báť.
Priebeh
Pôvodne sme mali mať prezenčnú skúšku, nakoniec sa však konala online. Žiadny čas na prípravu. To bol v mojom prípade najväčší problém a myslím, že to výrazne ovplyvnilo dojem zo skúšky. Obidve otázky som totiž mala také, kde bolo treba vymenovať zoznam.
V príprave by som si ho napísala a podľa neho hovorila. Ale bez prípravy mi začali v hlave vyskakovať jednotlivé veci a časom som nevedela, čo som povedala, zabudla som, čo chcem povedať, a mala som v tom hrozný bordel. Po každom bode navyše nasledovala otázka, ktorá tiež nabúrala moje myšlienkové pochody. Nepovedala som asi ani tri súvislé vety, stále ma skúšajúci prerušoval. Niektoré otázky boli naozaj podstatné, pri iných som mala pocit, že spadajú skôr do mikry.
Myslím si, že s časom na prípravu by skúška vyzerala inak. Celkovo som to však vnímala tak nejak neutrálne. Nebola to jedna z tých príjemných skúšok, ale nepatrila ani medzi najhoršie. Proste som ňou nejak prešla. S pocitom, že som neodpovedala na polovicu otázok, ale vzhľadom na známku bolo veľa otázok zrejme smerovaných pre niekoho, kto chce A. Naozaj sa nesnažili vyhadzovať, ale ak im nedáte na výber, spravia to. Takže sa naučte čo najviac, aby ste im tú príležitosť nedali.
Zhrnutie k predmetu imunológia
Jeden semester, prednášky iba počas polovice. Bez testu, bez praktickej skúšky, s malým počtom otázok na ústnej. Imunológia môže vyzerať ako jednoduchý predmet, ktorý sa nedá nespraviť. Niekomu sa páči, pre iného má viac otázok ako odpovedí. Ale je to dôležitý základ k ďalším predmetom. Imunológiu by mal ovládať každý lekár. Nepodceňte ju a na skúšku sa pripravte. V porovnaní s ostatnými skúškami 3. ročníka je ľahká, ale svoj čas na prípravu určite vyžaduje. Je toho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Navyše, ak sa ju naučíte poriadne, minimálne na patológii to oceníte.
