Sneh dnes už nevidíme tak často ako kedysi, ale stane sa. Nás zasnežená obora Holedná v Brne dostala do kolien! Jej biela verzia je jedinečný zážitok. A aj keď sme tento rok biele Vianoce nemali, zaspomíname si na tie predchádzajúce. Ak váhaš, kam na výlet v Brne počas zimy, vstúp s nami do zimnej verzie brnenskej obory.
Obora je súčasťou mesta. Je to výnimočné. Ocení to každý, kto do nej aspoň raz vstúpi. Nečakali sme nič špeciálne. Chceli sme si len urobiť výlet v Brne, vidieť zasneženú oboru a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Obora nám ale pripravila jedinečný zážitok.
V zime sme zbadali vysokú zver oveľa ľahšie ako v lete. Opadané stromy prepúšťali do lesa viac svetla a otvorili sa nám čistejšie výhľady. Zasnežený terén nám umožnil ľahšie pozorovať zvieratá. Tie v pohybe, aj tie, ktoré nehybne sledovali okolie. Aj nás.
Parkovanie
Parkovanie je všade háklivá téma, preto jej venujme zopár slov. V Brne už niekoľko rokov funguje parkovacia politika. Nie však všade. Na oficiálnej stránke mesta zistíš, kde sa za parkovanie platí a kde ešte nie. Spoplatnené parkovacie zóny v Brne nájdeš ľahko. Mestská časť Kohoutovice, v ktorej sa obora nachádza, ešte spoplatnená nie je (r.2024).
Adrenalín pri vstupe sa už nekonal
S oborou sme už mali svoju skúsenosť. Navštívili sme ju prvý raz na konci letných prázdnin. Vtedy nám chvíľu trvalo, kým sme rozdýchali masívne ochranné vstupy s výraznými výstrahami, ktoré zdôrazňovali prítomnosť divej zvery. Teraz sme išli na istotu. Aspoň sme si to mysleli.
Mali sme v pláne vystúpiť aj na rozhľadňu Holedná. Letnú trasu sme teda nemenili. Vedeli sme, že chceme zaparkovať a vstúpiť do obory od Lidla v Kohoutovicích, pretože za parkovanie v sídlisku ešte nemusíme platiť a parkovacích miest je tu stále dosť.
Terén pre každého
V obore je niekoľko hlavných chodníkov, ktoré majú výborne viditeľné turistické značky. Turistické chodníky sú väčšinou iba mierne zvlnené a ich povrch je dobre upravený. Až na zopár výnimiek tu žiadny náročný terén nenájdeš. Pokiaľ sa chceš viac zadýchať, máš kde. Bočné cestičky vedú často kolmo na vrstevnice.
Kam na výlet v Brne? Nebolo by to ono, keby sme v obore obišli rozhľadňu Holedná. Už som spomínala, že v našom pláne bola aj tentokrát. Keď sme sa na ňu vyštverali a hore nás dobre prefúklo, predsa len sme sa rozhodli naše pôvodné plány trochu zmeniť. Dôvod bol jednoduchý. Bola nám zima.
Odklonili sme sa teda od hlavnej trasy, ktorá vedie po obvode obory a strihli sme si to skratkou. Lepšie sme urobiť ani nemohli.
Divá zver ako na tanieri
Aby sme sa zahriali, kráčali sme pomerne sviežim tempom. Udržiavaný chodník nebadane skončil a my sme sa začali brodiť v snehu na značkovanej trase, ktorú ale v zime nikto neudržiava. Turistické značky sme síce nachádzali v pravidelných intervaloch, ale orientovali sme sa pre istotu hlavne podľa mapy.
Sneh okolo nás bol nedotknutý, bez jedinej stopy po ľuďoch. Okrem občasného hundrania nad snehom v topánkach sme si naplno vychutnávali tichý biely les a neprešliapaný chodník. Vládla tu absolútna pohoda a vraveli sme si, že krajší výlet v zasneženom Brne sme si ani nemohli vymyslieť.
Zrazu nám pred nosom prebehla srnka, o pár metrov ďalej sme zbadali v pohybe celé stádo. Neskôr ďalšie. Videli sme, že sa nachádzame v blízkosti viacerých kŕmeľcov. Akonáhle sme zastavili, úradovala zima. Napriek tomu sme nemo pozorovali každú čriedu, na ktorú sme narazili.
Daniel albín, ktorého sme videli v závere výletu, bol už len ako čerešnička na torte.
Ticho, biely sneh, rozľahlý les bez jediného návštevníka, pokojné stáda… Atmosféra bola jedinečná.
Stačilo nám
Boli sme nadšení. Zážitkov, snehu, aj mrazu sme už mali dosť. Znovu sme teda zmenili smer a odbočili na ďalšiu skratku k parkovisku.
V myšlienkach sme už všetci traja riešili proces svojho rozmrazovania v naštartovanom aute, keď sme si všimli, že len 50 m od nás nehybne stojí mohutný daniel a pozoruje nás. Priamo pred nami. Spomalili sme. O pár metrov sme zbadali ďalšieho, potom kŕmelec a tretieho statného paroháča.
Na pár minút sme ostali stáť ako zaseknutí. Tri hlavy s mohutnými parohami si nás premeriavali. Stáli nehybne. My tiež. V hlave mi bežala otázka: Kto koho hypnotizuje viac? Daniele vyhrali. Chlad nás znovu dostal do pohybu. Pomaličky sme pokračovali. Obišli sme ich v úctivej vzdialenosti.
Brodili sme sa snehom v zástupe, jeden za druhým. Terén pod nohami sme mali krkolomný, takže sme sa veľmi neobzerali. Až po chvíli sme si všimli, že kráčame v tesnej blízkosti ďalšej veľkej čriedy s mohutným parožím na hlavách. Nehybné daniele svietili na bielom snehu a vyvalene sledovali naše tri ukecané postavy.
Ostali sme ako zarezaní. Vzdialenosť medzi nami bola malá. Asi sme ich prekvapili rovnako ako oni nás. Veľa ľudí tu v zime asi nevidia, ak vôbec nejakých. Chvíľu sme stáli a čakali, čo sa bude diať. Splašia sa? Utečú? Nič sa nestalo. Len nás bez pohnutia sledovali.
Vychutnali sme si aj tento úžasný pohľad a pokračovali sme ďalej. Nikdy predtým sme toľko divej zveri nevideli takto zblízka. V lete sme si mysleli, že sme videli veľa, ale teraz nás čakala neporovnateľná dávka divočiny. Bol to zážitok!
Pešo, na sánkach, na bežkách
Všetky hlavné chodníky v obore sú široké a ich podklad je dobre upravený. Kráčaš po kvalitnej asfaltovej ceste, alebo (prevažne) je cesta vysypaná drobnými kamienkami na pevnom podklade.
Blato ťa tu teda neprekvapí ani v čase teplej zimy. My sme zažili oboru krásne zasneženú. Čistý sneh miestami „poškvrnili“ pilinami iba pilčíci, ktorí z trasy odstraňovali stromy a konáre.
Skvelé je, že vďaka širokým chodníkom sa na trasu pohodlne zmestia turisti aj bežkári. Nemuseli sme tŕpnuť, že svojimi krokmi zničíme bežkárom stopu.
Tú v obore nikto neudržiava. Keď napadne sneh, bežkári si ju okamžite prešlapú sami. Podklad je výborný, stačí pár centimetrov snehu a bežkári vyrážajú do lesa.
Začínajúci bežkári, obzrite si mapu. V niektorých častiach obory vás môžu prekvapiť zaujímavé stúpania a klesania. Ak si chcete tunajšiu prírodu naplno vychutnať a neplánujete zápasiť so zjazdami, určite si naštudujte vrstevnice.
Obora Holedná je rozľahlá, každý si tu nájde ten správny terén podľa vlastných preferencií.
Ako sa dostaneš do obory
Do obory sa dostaneš veľmi ľahko. Chodí sem aj MHD. Podrobnosti o tom, kde presne leží, kde sú vstupy, MHD, kde môžeš zaparkovať a ostatné „technikálie“ spojené s jej návštevou sa dočítaš v samostatnom článku.
Zdvihni sa, choď a zaži les
Kam na výlet v Brne? Určite aj do obory Holedná! Má plochu 327 ha. Nie je obrovská, ale je dostatočne veľká a rôznorodá. Chvíľu kráčaš lesom, o chvíľu stojíš na lúke, nájdeš aj jazierka. V priebehu hodiny sa listnatý les zmení na ihličnatý a s tým sa zmení aj jeho vôňa. Lovcov výhľadov poteší vysoká rozhľadňa.
Zimná obora Holedná ti ponúka oveľa viac ako bežný les. Preto choď a zaži si ju na vlastnej koži.
Do obory sa dostaneš celoročne a zadarmo.
Foto: sprt.sk
