OPZ = ochrana a podpora zdravia. Predmet sme už mali v prvom ročníku, teraz nás čakalo pokračovanie. Po predchádzajúcej skúsenosti som nemala žiadne očakávania, skôr len hodiny teórie, ktorými treba preplávať. Za obrovské pozitívum som považovala online formu výuky. Zase raz som ďakovala covidu. Dochádzať do školy kvôli OPZ-ku sa mi ani trochu nechcelo.
Ochrana a podpora zdravia 2
Ak by vo svete nezúrila pandémia, pravdepodobne by sme sa ničoho svetoborného nedočkali. Ochrana a podpora zdravia 2 by, rovnako ako predchádzajúca, pozostávala z dobrovoľných prednášok a povinných seminárov. Odsedela by som si v škole semináre, možno by sme sa občas zapojili do priebehu hodiny.
Covid nám však priniesol okrem online výuky OPZ-ka aj negatívne prekvapenie. Prezentácie. Na každý seminár sme museli vypracovať prezentáciu. Nie len vybraní študenti, ale všetci. Ochrana a podpora zdravia sa tak stala časovo pomerne náročným predmetom, ku ktorému som si musela sadnúť pravidelne každý týždeň.
Prednášky a semináre
Prednášky som od začiatku tak trochu ignorovala. Snažila som sa pripojiť na prvú, ktorá sa nakoniec nekonala. Len nám neskôr nahrali video do ISu. Myslím, že väčšina prednášok bola touto formou, nie v reálnom čase. To som však už neriešila, ochrana a podpora zdravia nebola moja priorita semestra.
Semináre boli, na rozdiel od prednášok, povinné. V čase, keď naplno škvŕkal žalúdok a pýtal si obed. Sústrediť som sa tak dokázala iba dovtedy, kým ma nevyvolali, alebo kým som nemala istotu, že ma už nevyvolajú. Potom som nechala počítač „rozprávať“ a presunula sa ku kuchynskej linke.
V ISe sme na každý týždeň mali nahrané prezentácie a ďalšie podklady, ktoré sme si mali preštudovať. Vždy sme sa venovali určitej téme, ktorá bola rozdelená typicky na štyri podtémy. Našou úlohou v prvom týždni bolo vybrať si na každý týždeň jednu z týchto podtém a priebežne k nim vypracúvať prezentácie. Takže 1 týždeň = 1 prezentácia.
Prezentácie
V tomto smere nám covid teda nepomohol. Namiesto dvojhodinového seminára som každý týždeň strávila ešte minimálne ďalšie 3 hodiny robením prezentácie. Niektoré témy (a nebolo ich málo) mi zabrali aj väčšinu dňa. K tomu sme si mali pozrieť materiály v ISe, ktoré prakticky nikdy neboli kratšie ako na hodinu. Už len čas na prípravu tak výrazne prevýšil čas, ktorý by som strávila na celej prezenčnej ochrane a podpore zdravia. A to nás ešte čakal samotný seminár. Ďalšie dve hodiny.
Niektorí vyučujúci semináre zbytočne nenaťahovali, ale niektorí skončili až v poslednej minúte. Hodiny boli postavené na našich prezentáciách. Každý z nás spracoval prezentáciu na jednu zo štyroch podtém hodiny a vyučujúci vybral jedného-dvoch, ktorý tú svoju odprezentovali. Takže sme si vypočuli štyri až osem prezentácií a po každej z nich nasledovali pripomienky, doplnenia, alebo diskusia.
Takmer na každom seminári bol iný vyučujúci, takže hlásiť sa neoplatilo. Nikto z nich nevedel, kto bol koľkokrát vyvolaný, všetci išli náhodne. Niektorí šťastlivci tak nemuseli prezentovať vôbec, iní to schytali viackrát.
Z čoho sa učiť
Aspoň v tomto smere bola Ochrana a podpora zdravia príjemná. Nič sme nepotrebovali. Všetko, čo sa vyskytovalo na konci semestra v teste, bolo súčasťou materiálov v ISe. Čo mi vadilo, bolo množstvo tých materiálov. Tak veľa, až som sa strácala a mala v tom chaos.
Ideálne je pozerať prednášky a počúvať na seminároch. Malo by zaznieť všetko potrebné. Druhou možnosťou je prečítať si prezentácie z ISu, to má však menší háčik. Nemáte k dispozícii tie od svojich spolužiakov. A vyučujúci sa vo svojich podkladoch niekedy tém iba zľahka dotkli, viac do hĺbky hovorili na seminároch. Takže to je vec, na ktorej by sa dalo zakopnúť. Napriek tomu by som si z tohto predmetu príliš ťažkú hlavu nerobila.
Ochrana a podpora zdravia 2 - ukončenie
Na konci semestru nás čakalo ukončenie štyroch predmetov: patológia, patofyziológia, propedeutika a ochrana a podpora zdravia 2. Viete si predstaviť, akou obrovskou prioritou OPZ-ko bolo. Pôvodne som si ho chcela dať ako úplne prvé, alebo posledné.
Ale! Termíny skúšok z jednotlivých predmetov vypisovali postupne a nedalo sa veľmi taktizovať a plánovať. Ako prvá sa klikala patológia, ešte pred tým, ako všade inde vypísali termíny. Tak som sa rozhodla neriskovať, že sa podarí kliknúť ako prvé niečo iné a začala som ňou. Tým pádom som s OPZ-kom počítala na koniec.
Covid však opäť zaúradoval. Kvôli online forme kolokvia (testu) boli vypísané iba tri termíny. Dva týždne po patológii, cca v strede učenia na patfyz a tesne (pár dní) pred skúškou z patfyz. Nechcela som od patofyziológie odbiehať myšlienkami inde, tak som zvolila hneď prvý termín. Príprave som veľmi neublížila. Keď prišiel deň D, netušila som, do čoho idem, ani som sa poriadne nepripravovala, prednosť mala celý čas patfyz.
Test mal 20 otázok, na ktoré sme mali 15 minút. Niektoré odpovede som vedela vďaka prezentáciám, niektoré vďaka patológii. Aj tak som asi polovicu iba tipovala a modlila sa, nech to vyjde. Bol to síce najľahší predmet semestra, ale opakovať ho tesne pred skúškou z patfyz sa mi naozaj nechcelo. Nakoniec to vyšlo na dva body nad hranicou, ktorá bola stanovená na 14/20. Mohla som sa tak v kľude sústrediť na podstatnejšie skúšky.
Zhrnutie na záver
Neviem ako by to vyzeralo bez covidu, ale s ním bol tento predmet možno ešte horší ako normálne. Pravidelná príprava na každý týždeň z neho spravila „najdôležitejší“ predmet semestra. Reálne si ochrana a podpora zdravia 2 vyžiadala možno aj najviac času a priebežnej práce, a to aj v konkurencii patoly a patfyz.
Motivácia vnímať na hodinách bola o to nižšia. Už som nemala chuť tomu venovať čo i len minútu. Smerom ku kolokviu sa však oplatí dávať pozor a zapamätať si čo najviac. Niektoré veci som dokonca využila aj na patológii. Bolo ich minimum, ale aspoň som mala pocit, že to trochu za to stálo.
Po ochrane a podpore zdravia 1 v prvom ročníku som OPZ-ko hodila do krabice „nechcem, ale musím.“ V tomto duchu som pokračovala aj teraz. Niektoré témy boli zaujímavé, ale ako celok ma tento predmet proste nenadchol. Šancu na „opravu“ reputácie ešte bude mať v ďalších ročníkoch.
