Tento rok bol iný, úplne nám zmenil plány, aj formu štúdia. Zavrel nás doma. Preto som si svoj sociálny život v tomto semestri spestrila tým, že som robila pre stredoškolákov online prezentácie o štúdiu medicíny. A bolo to až nečakane zaujímavé!
Povedala som veľa informácií, padlo veľa otázok a tešila som sa zo živých diskusií v závere. Čo ma prekvapilo, boli otázky smerované na češtinu a vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi. Pri každej jednej prezentácii sa niekto na tieto témy opýtal. Prekvapilo ma to, lebo to je vec, ktorú som ja pri výbere školy vôbec neriešila.
Keďže to bola téma naozaj častá, rozhodla som sa jej venovať samostatný článok a priblížiť vám, ako to so slovenčinou v Česku vyzerá. Pravdou totiž je, že česko-slovenská jazyková bariéra je občas citeľná.
Rôznorodosť spríjemní obyčajný deň
To, že na jednej strane počúvate českých spolužiakov a na druhej strane slovenských, má svoje čaro. Nie je to dookola to isté. Po čase si začnete všímať prízvuky a tipovať, kto pochádza z okolia Ostravy, alebo ktorý vyučujúci je počeštený Slovák.
Prestanete rozlišovať češtinu a slovenčinu. Občas sa s niekým rozprávam a keď sa rozídeme, uvedomím si, že neviem, ktorým jazykom hovoril. Sú podobné a s obidvoma sa stretávame tak často, že si na nich rýchlo zvykneme. Väčšina Slovákov povie, že má radšej češtinu, Česi sú zase nadšení našou mäkkou slovenčinou.
Môžeme rozprávať, ako chceme, nikto nás nenúti používať druhý jazyk. Protokoly, skúšky, všetky písomné práce môžeme bez problémov odovzdávať v slovenčine. Pri ústnych odpovediach väčšinou mixujeme jeden jazyk cez druhý. Inokedy použijeme latinský termín, lebo iný nám ani nenapadne.
Po čase sa dostanete do štádia, keď vám skôr napadne české slovo, ako slovenské. Správne skloňovať nebudete vedieť po niekoľkých mesiacoch ani v jednom jazyku (čo najviac polezie na nervy asi vašim rodičom). Budete tvoriť české slová so slovenskou koncovkou, alebo naopak. Dobre sa nasmejete na svojich výtvoroch. Vety ako „včera som tiskl vypracky,“ alebo „stretneme sa v osm“ vám vôbec neprídu zvláštne.
Na začiatku vzniknú komické situácie
Aj keď si na češtinu všetci rýchlo zvykneme, na začiatku sa nevyhneme malým nedorozumeniam. Väčšinou z toho vznikne situácia, na ktorú budete ešte dlho so smiechom spomínať, alebo sa aspoň pousmejete popod nos.
Slovensko-česká jazyková bariéra
Skúste napríklad pred spolužiakmi vyhlásiť: „Idem tlačiť.“ Ideálne keď sa ďalší Slováci na vás obrátia so slovami aj ja! Nie je nič zvláštne na tom, že protokol si pôjdete vytlačiť všetci spoločne. Až na to, že Česi tlačia akurát tak na záchode.
Ak pôjdete do obchodu, opýtajte sa, kde nájdete cukríky. S touto požiadavkou som prišla za predavačkou v Prahe. Pozerala na mňa ako na zjavenie. Nechápala som, ako to, že nechápe. Veď cukrík je jednoznačná požiadavka. Lenže nie je. Existuje iba bonbon.
S vypleštenými očami a širokým úsmevom českých spolužiakov som sa stretla aj pri použití slova bodkočiarka. V prvom momente mi vôbec nenapadlo, že v češtine také slovo neexistuje. Ale Čechom sa veľmi páčilo.
Ak čítate môj blog dlhšie, viete, že skúška z biofyziky bola ako nočná mora. Na jeden svetlý moment z jej priebehu si predsa len spomínam. A nie je ťažké uhádnuť, že súvisí s jazykmi. Pri otázke zo spektrofotometrie som hovorila o lúčoch – a aj keď mi v hlave hneď vyskočili paprsky, rozhodla som sa byť poctivým Slovákom. Skúšajúci sa pousmial a hneď pri prvej otázke sa pýtal na tie LÚČE. Nie je nič krajšie, ako Čech, ktorý vyslovuje slovenské slovo. Nech je akékoľvek.
Česko-slovenská jazyková bariéra
Veľkým prekvapením pre mňa bola menza. Že sa budem trápiť s názvom jedál, som nečakala. Ale keď sa ma pani kuchárka prvý raz opýtala, či si prosím ryžu, alebo šťouchané, pozerala som ako puk. Hneď ako som si sadla k stolu, chcela som vedieť, čo to tie šťouchané sú.
Pečeně ma tiež pobavila. Dávno som vedela, že pečeň sú játra. Je to jedno zo slov, ktoré inak ako v češtine ani nevyslovím. Ale keď som na jedálnom lístku videla pečeně, absolútne mi nenapadlo, že to nie je pečeň.
Ďalšie slovo, ktoré má dostalo, bolo zaškobrtnout. Asi najlepší preklad, čo som vymyslela, je zakopnúť. Vidíte ten rozdiel? V češtine má to slovo úplne inú atmosféru, doslova sa na vás usmieva.
Naposledy som pri prvom čítaní mikrobiológie narazila na chorobu s názvom malleus. Skvele sa pamätá, volá sa rovnako, ako názov mikróbu. Ale potom to prišlo! Český názov vozhřivka. Pozerala som na to a vôbec nevedela, čo si predstaviť. Tak som o preklad poprosila uja Googla. Pomohlo? Nie. Ponúkol mi slovo sopľavka. Česko-slovenská jazyková bariéra sa zmenila na československo-latinskú jazykovú bariéru.
Pero, ceruzka, zvýrazňovač. Iba posledné slovo je v oboch jazykoch rovnaké. Keď vás spolužiak poprosí o propisku, nepodávajte mu ceruzku, alebo fixku. Očakáva pero. Ceruzka je tužka.
Nenahraditeľné české slová
Už takmer pravidlom sa stalo aj hľadanie slovenských ekvivalentov pre české slová. Niektoré názvy proste viem v češtine, väčšinou aj latinčine, ale v slovenčine si nedokážem spomenúť. Napríklad bérec. Vzadu je lýtko, ale ako prednú časť pomenúva slovenčina? Neviem. U mňa je to český bérec a bodka.
Pred týždňom som sa zase na propedeutike stretla so slovom svalek. Po latinsky callus. Ak niekto vie slovenský názov, dajte mi, prosím, vedieť 🙂 A nie, nie je to malý sval.
Skoro by som zabudla na jedno z najdôležitejších slov. Hospoda. Ešte som nikoho nepočula povedať to po slovensky. Zrejme k tomu výrazne prispieva fakt, že nemáme adekvátnu náhradu. Bar, reštaurácia aj podnik sú iné veci. A povedali by ste, že si idete s krúžkom sadnúť do krčmy? Ja nie. Ideme do hospody.
Nároky na češtinu
Zahraniční študenti sa povinne musia češtinu učiť v rámci školy. Nás sa to netýka, keďže študujeme v českom programe. A ako som vyššie načrtla, ani sa od nás nevyžaduje, aby sme ju využívali.
Hovoríme tak, ako sme zvyknutí a nikto nerozlišuje, ktorý jazyk používame. V žiadnom prípade sa nestretnete s tým, že by vyučujúci uprednostňovali českých študentov, alebo že by vám neuznali odpovede napísané/povedané v slovenčine. Počas školy platí, že naše jazyky sú na rovnakej úrovni. Treba ale počítať s tým, že ak nastúpite do práce v Česku, budú od vás češtinu vyžadovať.
Jediný problém, ktorý môže pri slovenčine nastať, je komunikácia s deťmi. Hlavne s malými. Vtedy je dobré používať čo najviac českých slov a vyhnúť sa hlavne tým, čo sú u nás úplne iné – pečeň, stavec a podobne. Ale ak sa nezapojíte v rámci IFMSA do Nemocnice pro medvídky, tak vás pravdepodobne tento typ komunikácie ani nečaká.
Česko-slovenská jazyková bariéra na prijímacích skúškach
Keď už ste na škole, čeština nie je problém. Skôr ju vnímam ako obohatenie a spestrenie. Netreba ju však na začiatku podceniť. Určité rozdiely tam sú, takže si dajte pozor na prijímačkách. Hlásite sa na český program, takže vám nikto nedá slovenskú verziu testu. Koniec koncov, ani na vysokej nedostanete slovenský preklad skúšok. Rozdielne termíny musíte vedieť.
Netreba sa toho báť, ani mať zbytočne veľký rešpekt. Nemusíte sa naučiť celý český jazyk. Odporúčam učiť sa na strednej, alebo aspoň na prijímačky, z českých učebníc. Pochytáte tak väčšinu podstatných slov a vyhnete sa prekvapeniam na testoch. Viem o viacerých šikovných Slovákoch, ktorí na prijímačkách pohoreli práve na českých výrazoch. A stačila taká banalita, ako napríklad dvojica slov sudý a lichý.
V tomto smere som mala šťastie, že už rodičia mi čítali aj české knihy. Neskôr som sama dávala prednosť českým prekladom pred slovenskými. To isté platí o dabingu filmov. Český jazyk tak bol pre mňa vždy akýmsi prirodzeným prostredím.
Aj napriek tomu ma prijímačky prekvapili. Konkrétne testy na Prírodovedeckú fakultu. České názvy a delenie živočíchov je úplne iné, ako naše. Aspoň s tým pocitom som odchádzala. TSP a testy na medicínu si však na mňa už nenachystali žiadne jazykové prekvapenia. V každom prípade, nepodceňte to.
A ako je to so vzťahmi na fakulte?
Česko-slovenská jazyková bariéra je za nami a chcela by som sa vyjadriť aj k ďalšej častej otázke. Ako je to so vzťahmi na fakulte? Stretávam sa s názormi, že Česi sa na Slovákov pozerajú zhora, že nás veľmi nemusia. Že profesori sú prísnejší, alebo nepríjemnejší na Slovákov. Počula som aj to, že medzi medikmi je veľká rivalita a každý kope za seba. Ako to vnímam z pohľadu študenta?
Česká nadradenosť
Toto je otázka, na ktorú som aj ja narazila pri výbere školy. Treba povedať, že to je individuálne. V Brne som sa s takýmto prístupom nikdy nestretla. Asi polovica študentov sú Slováci, rovnako aj množstvo vyučujúcich. Nikto nerieši, odkiaľ kto je.
Ale v Prahe som to vnímala. Keď som tam bola, necítila som sa na 100% komfortne, ako to je v Brne. Hlavne na DOD na 1.LF som tvrdo narazila na realitu. Chcela som sa porozprávať s medikmi, získať info z prvej ruky. Tak som zamierila do Spolku medikov. A tie vyjadrenia na úkor Slovákov ma veľmi prekvapili. Možno som len narazila na nesprávnych ľudí, určite nie sú všetci rovnakí. Ale bol to moment, kedy som si povedala, že v Prahe študovať nechcem.
Podľa kamarátky, ktorá je momentálne na 2. LF v Prahe, tú nadradenosť na 1. LF naozaj cítiť. Ale na ostatných fakultách, teda aspoň na tej jej, to nie je bežné. Takže ak chcete ísť do Prahy, nenechajte sa odradiť ľuďmi s obrovským egom. Ale asi počítajte s tým, že ich stretnete a ich koncentrácia bude vyššia ako v iných mestách. Možno na vás niektorí budú pozerať inak, ale kamarátov si určite nájdete.
Prístup vyučujúcich v Brne
Už som to spomínala vyššie. Množstvo učiteľov sú Slováci, Česi si zase radi vypočujú slovenčinu. Jazyk nás počas školy vôbec neobmedzuje. Vzťahy sú korektné, všetci sa navzájom rešpektujeme. Jasné, že sú vyučujúci, ktorých nechcete dostať na skúške, alebo takí, čo majú všelijakú povesť. Všetky chýry treba brať s určitou rezervou.
Sú vyučujúci, ktorí si radi zavtipkujú, sú aj prísni, a niekedy nás učia aj medici z vyšších ročníkov. Každý je však ústretový a snaží sa nám pomôcť, ako vie. Každý ochotne odpovie na otázky, alebo poradí. Vzťahy medzi študentami a učiteľmi sú naozaj skvelé. A nielen to. Aj vzťahy medzi medikmi navzájom. Atmosféra na škole je proste výborná.
Rivalita medzi medikmi
Zatiaľ som nič také nezažila. Je medzi nami naozaj príjemná atmosféra. Pomáhame si, doprajeme jeden druhému a keď treba, potiahneme sa navzájom. Posúvame si všetky dôležité informácie, pomôcky a rady. Nielen v rámci krúžku, alebo ročníka. Funguje to naprieč všetkými ročníkmi. Nestretla som sa s tým, že by ma starší medik odbil, keď som položila otázku, alebo si pýtala radu, či nejaké odporučenie.
Všetci vieme, aká je medicína ťažká. Tak prečo si to komplikovať nevraživými vzťahmi? Áno, myslíme každý na seba. Musíme. Ale zároveň sme ochotní si pomáhať navzájom.
Rozmýšľate nad štúdiom v Česku? Tiež ste si kládli otázku, ako česko-slovenská jazyková bariéra ovplyvní váš každodenný život? Čo vás na štúdiu v zahraničí láka, alebo naopak, v čom ste na pochybách? Podeľte sa o svoje skúsenosti, alebo očakávania. Zaujímalo by vás o živote v Brne ešte niečo viac? Dajte mi vedieť a možno vznikne článok pre vás na mieru!
