Očné lekárstvo som absolvovala v zimnom semestri. Predmet je povinný v rámci 4. ročníka a do rozvrhu vám ho zaradí študijné oddelenie. Či ho absolvujete v zimnom, alebo letnom semestri, si teda vybrať nemôžete. Blok trvá jeden a pol týždňa. Ako pedikruh sme ho takmer celý strávili v Detskej nemocnici. Iba jeden deň sme išli do nemocnice do Bohuníc. Myslím si, že práve vďaka tomu som si očné naozaj užila.
– Čo sa stane s okom, keď otvoríte skriptá?
– Začne plakať!
– Okrem toho?
– Zatvorí sa.
Očné lekárstvo v pediatrickom kruhu
Zásadný rozdiel medzi pediatrickými a normálnymi kruhmi je v tom, že očné lekárstvo absolvujeme prakticky celé v Detskej nemocnici, kde sa robí aj skúška. Osobne som veľmi rada, že sme vyučovanie mali medzi deťmi. Hneď z viacerých dôvodov.
Interaktívne prednášky
Teoretické prednášky, ktorými sme každý deň strávili niekoľko hodín, boli z môjho pohľadu skvelé. Nečakali nás powerpointové prezentácie s nekonečným textom, ale tabuľa s fixkami. Vyučujúci doktor to poňal oveľa osobnejšie, pýtal sa priebežne otázky a zapájal nás do hodiny. Teória vďaka tomu nebola suchým (ne)počúvaním výkladu, mala skôr formu seminárov. Zapájali sme sa, tým pádom sme sa nenudili a z hodín sme si odniesli oveľa viac.
Praktické očné lekárstvo
Jeden deň sme mali vyučovanie v Bohuniciach. Pol dňa sme strávili sedením a počúvaním jednej prednášky za druhou. Okrem jednej prestávky sme sa nezdvihli zo stoličiek. Pacienta som nevidela ani na chodbe. V Detskej nemocnici sa nám naopak snažili ukázať všetko, čo sa dalo. To bola asi vec, ktorú si cením najviac.
Po teoretickej časti sme si skúšali vyšetrenia na sebe, občas aj na pacientoch. Doktori nás brali do ambulancií a ochotne odpovedali na otázky. Niektorí z nás sa dostali aj na operačný sál, alebo laser. Naozaj som mala celý čas pocit, že nám chcú priblížiť reálne fungovanie oddelenia a naučiť nás čo najviac.
Očné lekárstvo v pedikruhu s ľahšou skúškou?
Počula som o tom už v treťom ročníku. Vraj očné je predmet, z ktorého majú pediatri oveľa ľahšiu skúšku. Nebudem prezrádzať detaily, len toľko, že skúška naozaj bola ľahšia ako v nemocnici v Bohuniciach. Ak však rozmýšľate nad pedikruhom iba preto, aby ste si uľahčili štúdium, prestaňte tak rozmýšľať. Ťažšie budú zasa iné skúšky.
Organizácia
Ako som už načrtla, v Detskej nemocnici pozostávala výuka z teoretickej a praktickej časti. Každý deň sme začínali o 8:00. Stačí sa prezuť a priniesť plášť. Fonendoskop môžete počas tohto bloku nechať doma v skrini. Okrem toho sa zíde pero a zápisník na poznámky.
Teória
Každý deň sme začínali teóriou. Minimálne dve hodiny sme sedeli v miestnosti a prechádzali postupne najdôležitejšie témy. Bolo to interaktívne, museli sme rozmýšľať a zapájať sa. Často sme odbočili k vtipom, alebo reálnym príhodám z oddelenia, čím sa hodiny ešte viac oživili.
Jeden deň sme strávili v Bohuniciach, kde sme prebrali najmä témy netýkajúce sa detí. Napríklad diabetická retinopatia, nádory (okrem retinoblastómu), traumy a ich chirurgické riešenie a podobne. Bol to čisto teoretický deň strávený pozeraním na prezentácie. O to viac som si vážila očné lekárstvo v Detskej nemocnici, keď som si uvedomila, o koľko viac praktických vecí môžeme vidieť a vyskúšať.
Prax
Niekoľkokrát sme sa rozpŕchli po sálach a ambulanciách. Sledovali sme prácu optometristu a výstupy, ktoré odovzdáva lekárovi. Pri lekárovi sme potom mohli vidieť ďalšie vyšetrenia. Pozorovala som prácu v ambulancii zameranej na škúlenie, neskôr aj v „bežnej,“ do ktorej prichádza všetko ostatné. Tam som si mohla vyšetriť pacienta s maličkým cudzím telieskom v oku a pozerali sme sa, ako ho lekár odstraňuje.
Okrem toho som vyšetrovala na pacientovi aj očné pozadie. Nič som síce nevidela, ale pri jednom z pokusov na spolužiakoch sa mi podarilo nájsť nielen cievy, ale aj papilu zrakového nervu.
Navzájom na sebe sme si vyskúšali aj otáčanie horných viečok, ktoré sa zíde kedykoľvek pri podozrení na prítomnosť cudzieho telesa. Vyšetrili sme si aj vnútroočný tlak a zisťovali, kto má aké dioptrie. Odporúčanie od lekára, kým nespravíte štátnice, nechoďte na korekciu laserom. Neoplatí sa, počas štúdia sa zrak zhorší.
Jeden deň sme sa dostali aj k sono vyšetreniu pacienta po ľahkom úraze oka. Iný deň sme sa zase vystriedali na zákrokoch laserom. V skratke, videli a vyskúšali sme si asi maximum, čo sa dalo. Prístup doktorov v Detskej nemocnici bol skvelý a ani si neviem predstaviť krajšie ukončenie semestra pred Vianocami.
Očné lekárstvo ma nikdy nelákalo, ani som nad ním neuvažovala, ale vďaka prístupu si ma oddelenie získalo a blok som si veľmi užívala, bavil ma.
Ukončenie predmetu
Očné lekárstvo nám končilo v stredu, skúšku (písomnú) sme mali pre celý kruh hneď vo štvrtok. Takže sa oplatí pripravovať priebežne. Výhoda je, že sme mali všetko čerstvo v pamäti a predmet sme mali hotový hneď po skončení bloku. V pedikruhu netreba čakať na vypisovanie a prihlasovanie termínov, ani na skúškové na konci semestra. Za dva týždne sme stihli odchodiť všetky hodiny aj dostať podpis do indexu. Okrem pekných spomienok mi tak zostal aj jeden z mála zápisov v indexe.
Z čoho sa učiť
Najlepšie, čo asi môžete spraviť – resp. čo by som spätne robila ja, je písať si na hodinách poznámky. Naozaj sme si povedali takmer všetko potrebné ku skúške. Takže vlastné poznámky sú podľa mňa ideálny zdroj. V prípade potreby ich môžete doplniť informáciami z internetu.
Učebnicu sme nepotrebovali žiadnu. Namiesto nej som siahla po vypracovaných otázkach. Na očné lekárstvo máme vypracky do Bohuníc. Niektoré témy sú obsiahlejšie ako to, čo vyžadujú v Detskej nemocnici, naopak pediatrické otázky by sme mali vedieť podrobnejšie. Tomu som prispôsobila aj učenie, niektoré časti som preskakovala, iné dopĺňala.
Celkovo to bola jedna z tých ľahších a príjemnejších skúšok v zimnom semestri. Diagnostické a zobrazovacie metódy a súdne lekárstvo vyžadovali obsiahlejšiu aj dlhodobejšiu prípravu. Očné lekárstvo sme sa stihli naučiť počas výuky.
