Látky dokážu prechádzať z jedného skupenstva do iného. Každú takúto zmenu nazývame fázovým prechodom. Skupenstvo látky sa mení v závislosti od teploty a tlaku. Plynné, kvapalné a tuhé skupenstvo sa opisuje pri bežných podmienkach, teda 25°C. Zmena teploty (energie) spôsobí zmenu skupenstva. Ochladzovaním plynnej látky vznikne kvapalná látka a z nej následne tuhá látka. Naopak dodávanie Read more…
Látky okrem iných spôsobov poznávame aj vďaka skúmaniu ich vlastností. Každá látka ich má svoje osobité, je niečím charakteristická – farbou, pachom, hustotou, horľavosťou… Vedci sa taktiež zaoberajú aj otázkou, prečo majú látky tak rozličné vlastnosti. Všetky objekty majú svoju hmotnosť, ktorá je podmienená hustotou. Teda mierou, ako tesne sú usporiadané častice danej Read more…
Vo všetkých termochemických reakciách uvádzame reaktanty, produkty, ich skupenstvo, zmenu entalpie a taktiež aj tu musí platiť zákon zachovania hmotnosti. Tieto chemické rovnice môžeme písať niekoľkými spôsobmi: Exotermická reakcia 2CO (g) + O2 (g) → 2CO2 (g); ΔH = -566 kJ/mol 2CO (g) + O2 (g) → 2CO2 (g) + 566 kJ/mol Endotermická reakcia CaCO3 (s) → Read more…
Termochémia a jej zákony Termochémia je odbor chémie, ktorý skúma a popisuje tepelné javy, ktoré vznikajú pri chemických reakciách. Termochemické zákony boli sformulované už v rokoch 1780 a 1840. Pri chemických reakciách vzniká tepelný prejav, čo sa nazýva reakčné teplo. Podľa toho, k akej premene tepelnej energie dochádza rozoznávame reakcie endotermické Read more…
Termochémia je veda, ktorá sa na chemický dej pozerá z hľadiska energetických zmien. Najlepšie pozorovateľnou energiou je teplo. Z tohto hľadiska rozlišujeme dva typy reakcií – exotermické a endotermické. Pri exotermických reakciách teplo vzniká, naopak, endotermické reakcie teplo spotrebúvajú a potrebujú ho konštantne dodávať, aby prebiehali. Počas chemickej reakcie sa najprv musia rozbiť väzby v reaktantoch, na čo sa spotrebuje určité množstvo väzbovej energie. Následne v produktoch vznikajú Read more…
Tri zákony vyjadrujú vzájomné súvislosti medzi objemom, tlakom a teplotou v plyne počas rôznych dejov. Tieto zákony popisujú, ako plyny reagujú na zmeny. Ideálny plyn je zjednodušený (teoretický) model plynu, ktorý pomáha ľahšie popisovať správanie sa reálnych plynov. Boylov zákon Pomenovaný je podľa svojho objaviteľa, Róberta Boyla, jedného z prvých svetových chemikov. Fakt, Read more…
Alchymisti chceli bezcenné kovy premieňať na zlato a hľadali elixír večnej mladosti. Dnešná chémia je však seriózna prírodná veda, v ktorej platia chemické zákony! Aj Chémia má teda svoje základné zákony. Je to prírodná veda, ktorá sa zaoberá štruktúrou, zložením a vlastnosťami rôznych látok a zároveň skúma, ako sa môžu Read more…
Chemická rovnováha… alebo „Tam sa nič nedeje!“ „Tam sa nič nedeje!“ „Deje, ale priama aj spätná reakcia prebiehajú rovnako rýchlo, preto zmenu nepozorujeme.“ Chemická rovnováha je stav, kedy chemická sústava už nemení svoje zloženie, ak sa nemenia vonkajšie podmienky. Chemická rovnováha – čo to presne znamená Rovnovážny stav, teda chemická Read more…
Reakčná kinetika študuje rýchlosť chemickej reakcie, jej závislosť od faktorov reakcie a reakčný mechanizmus. Chemické reakcie prebiehajú rôznymi rýchlosťami, ktoré závisia od podmienok, pri ktorých prebiehajú a tiež od povahy jednotlivých častíc, ktoré reagujú. Reakčná kinetika Reakčná kinetika má za úlohu študovať túto rýchlosť a jej závislosť od reakčných podmienok – faktorov Read more…
Chemické reakcie Chemické reakcie rozdeľujeme podľa určitých kritérií do skupín: – typy chemických reakcií podľa vonkajších zmien pri reakcii – typy chemických reakcií podľa druhu prenášaných častíc – typy chemických reakcií podľa spôsobu štiepenia väzieb – typy chemických reakcií podľa reakčného mechanizmu. Typy chemických reakcií podľa vonkajších zmien pri reakcii Syntéza (zlučovacia reakcia) je tá reakcia, Read more…
