Periodická sústava prvkov je zobrazená v tabuľke, kde sa nachádzajú všetky dosiaľ známe chemické prvky, podľa periodického zákona (vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich protónového čísla). Jej zostavenie sa pripisuje ruskému vedcovi D.I. Mendelejovovi, podľa ktorého je Perodická sústava prvkov pomenovaná. V roku 1869 prvý raz uverejnil článok, v ktorom vysvetlil svoj Read more…
Pochádzal z Paríža (Francúzsko), z rodiny bohatého právnika. Narodil sa v roku 1743 a zomrel v roku 1794. Vyštudoval právo, ktorému sa však nikdy nevenoval. Zaujímala ho matematika, fyzika a chémia. Už ako 25-ročný sa stal členom Akadémie vied, neskôr aj jej riaditeľom. Jeho hlavným prínosom bola práca v oblasti chémie. Odmietal zaužívané chápanie chémie založenej na Read more…
Henry Cavendish (1731 – 1810) Bol to geniálny čudák. Bol uzavretý, žil samotársky a vedeckému bádaniu sa venoval pre vlastné potešenie. Pôvodom bol zo šľachtickej rodiny, narodil sa v roku 1731, zomrel v roku 1810. Štúdium ukončil na cambridgskej univerzite a následne sa usadil v Londýne (Anglicko). Venoval sa vlastnému výskumu. Read more…
Vedecká legenda – pracovitá, skromná a vytrvalá. Narodila sa vo Varšave (Poľsko) roku 1867 v rodine stredoškolského profesora. Študovala vo Francúzsku, na slávnej univerzite Sorbonne. V roku 1895 sa vydala za fyzika Pierra Curieho a ich život sa stal symbolom vedeckej spolupráce. Marie zistila, že okrem uránu podobné žiarenie vydávajú aj zlúčeniny tória a ako Read more…
Narodil sa vo francúzskej šľachtickej rodine roku 1892. Zaujímal sa o vedu, až začal študovať fyziku. V roku 1924 matematicky dokázal, že častice hmoty sa môžu správať ako svetelné a iné energetické vlny. O päť rokov neskôr, roku 1929 získal Nobelovu cenu za fyziku. Zomrel v roku 1987. Zdroje: HAŠKOVEC, Read more…
Narodil sa v Kodani (1885) a svoje štúdium ukončil pod vedením Ernesta Rutherforda. V roku 1913 prišiel s prvým moderným opisom stavby atómu. Elektróny zotrvávajú na energetickej hladine a energiu vyžarujú/prijímajú len vtedy, keď prechádzajú z jednej hladiny na inú. Výskumom atómov vodíka ukázal, ako dokážu elektróny prijímať a vydávať Read more…
Študoval v Anglicku a na Novom Zélande, kde sa narodil v roku 1871 ako štvrté z dvanástich detí. V roku 1898 sa stal kanadským profesorom, neskôr sa však usadil v anglickom Cambridgi. Spoločne s Thomsonom zistil, že plyny sa dajú ionizovať röntgenovými lúčmi. Významnejším objavom bolo poznanie troch hlavných foriem Read more…
Narodil sa roku 1856 v anglickom Manchesteri. V Cambridgi, kde študoval, sa stal vplyvným a obľúbeným profesorom. V roku 1897 robil pokusy s elektrónovými lúčmi, počas ktorých objavil existenciu častíc dvetisíckrát menších, ako atóm. Nazval ich korpuskuly, dnes sú však známe pod názvom elektróny. V roku 1906 dostal Nobelovu cenu za fyziku. Dožil sa aj momentu, Read more…
Narodil sa roku 1834 v Toboľsku na Sibíri (Rusko), kde v sklárni svojej matky prišiel do styku s praktickou chémiou. Absolvoval univerzitu v Petrohrade, kde sa po návrate z praxe u nemeckého chemika Roberta Wilhelma Bunsena (1811 – 1899) stal profesorom chémie. Od roku 1892 až do smrti (1907) pracoval Read more…
Elektrónová konfigurácia Elektrónová konfigurácia nám ukazuje (popisuje) obsadenie orbitálov konkrétneho atómu elektrónmi. Vysvetlime si to podrobne: Obal každého atómu je tvorený elektrónmi. Vieme vypočítať hodnotu pravdepodobnosti, s akou sa elektrón vyskytuje na danom mieste v obale atómu. Tá sa nazýva elektrónová hustota. Oblasti, ktoré ju majú najvyššiu (najhustejší výskyt elektrónov) sa nazývajú orbitály. Orbitály sú Read more…
